Baza čierna je vysoký, silno rozvetvený ker, ktorý môže dosahovať výšku až 8 metrov a dožíva sa až 25 rokov. Listy, ktoré rastú na dlhých stopkách, sú dlhé približne 30 cm. Lístky sú elipsovité a majú cca 12 cm. Obyčajne sú zoskupené v 2 – 3 jarmách. Prílístky sú malé a čiarkovité. Vetvy sú zväčša sivohnedé a stará kôra je rozpukaná. Na mladých konároch je zelená a hladká. V strede kmeňa a konárov je penovitý biely stržeň, ktorý sa nazýva aj bazová duša. Kvety bazy kvitnú od júna do júla. Vyrastajú na koncoch konárov. Sú drobné biele alebo žltkasté. Čerstvé kvety bazy majú intenzívnu vôňu. V auguste a septembri sa tvoria červené až čierne gulôčkovité plody, ktoré obsahujú veľa vitamínu C. Požívateľné sú však len po prevarení.

Baza čierna sa vyskytuje po celej Európe, vniektorých častiach Ázie, na Kaukaze a v západnej Sibíri. Dá sa však nájsť aj v severnej Afrike.

Baza má mnoho využití. Svoje uplatnenie má ako v bylinkárstve tak aj v kuchyni. Bazová sťava z plodov, čaj z kôry či z kvetov sú všetko osvedčené domáce lieky proti prechladnutiu. Plody bazy obsahujú veľa vitamínu C, ovocné kyseliny a éterické oleje. Tie sa nachádzajú aj v kvetoch. Na žalúdočné problémy je čaj z bazových kvetov tiež veľmi prospešný.

Kvety sa ďalej dajú využiť na výrobu bazového sirupu alebo šumivého vína. Plody bazy sa surové nesmú konzumovať, lebo sú mierne jedovaté. Po prevarení sa z nich všák dá urobiť lekvár alebo želé.

Baza tiež obsahuje farbivo, ktoré sa využíva pri výrobe sladkostí a mliekárenských výrobkov. Využitie má aj v textilnom priemysle ako prírodné farbivo.

O baze sa kedysi šírila povera, že je to obranný prostriedok proti čiernej mágii a bosorkám. Taktiež sa verilo, že chráni pred ohňom a bleskami. Preto ju ľudia často pestovali v záhradách pri domoch.